Na Pustom hrade kedysi vládol podlý a nenásytný kastelán, ktorý túžil po krásnej Bohdane, dcére slepého rybárskeho staršinu. Kastelán chcel Bohdanu za manželku, no jej srdce mu nikdy nepatrilo. Bohdana sa pokúšala svadbu oddialiť rôznymi výhovorkami. Raz tvrdila, že musí počkať na ďalší spln mesiaca, inokedy predstierala, že jej otec ochorel. Kastelán však strácal trpezlivosť a jedného dňa sa sám vydal po Bohdanu. Keď prišiel k ich príbytku, našiel jej otca prikovaného k skale reťazami. Kastelán sa rozhodol starca usmrtiť šípom z náprotivnej skaly. Keď však vystrelil, namiesto otca zasiahol šípom priamo Bohdanu. Dievčina sa zrútila k zemi a zomrela. Jej otec, zlomený žiaľom, onedlho napokon vydýchol tiež. Kastelána však nečakala odmena za jeho skutky. Smrť si našla aj neho. Odvtedy blúdi Pustým hradom ako prízrak, ktorý stráži poklady skryté hlboko pod zemou, aby ich nikto nenašiel. Hovorí sa, že Bohdana sa dodnes zjavuje v okolí Pustého hradu. Je to krásna dievčina, ktorá za ruku vedie slepého starca. Kto ju stretne, môže si byť istý, že nešťastie sa mu vyhne. Stromy, ktorých sa dotkne, vraj obelejú a pod jej krokmi rozkvitajú konvalinky. Práve pre ich omamnú vôňu je okolie Pustého hradu také čarovné.